Vzhľadom na to, že sa v poslednej dobe priam roztrhlo vrece s otázkami okolo syslíkov, prinášame Vám článok od Ing. Ervína Hapla, za ktorý mu srdečne ďakujeme.

Ako to všetko začalo?

Posledné sysle na Muráni  žili minimálne v 60 rokoch. Kosti sysľov boli nájdené v potrave dravcov a sov a to aj nad súčasným sysľoviskom. Posledné sysle v okrese Revúca žili pri obci Licince (posledné údaje sú od Marcela Uhrina tesne pred rokom 2000).  Sysle na lokalite Biely vody pri Muráni boli znova vypustené v roku 2000. Boli to sysle z Košického letiska, kde chceli robiť kompletnú deratizáciu. Do roku 2003 nebolo treba robiť nič, sysle sa množili a kolónia pri Muráni sa rozrastala. Zmena prišla zrušením mliekárne v Revúcej a skončením pravidelnej pastvy kráv. Počet sysľov sa hneď nasledujúci rok znížil desaťnásobne. Nasledovali roky 2005-2010, kedy sa len kedy tedy niečo na lokalite robilo zo strany poľnohospodárov a ľudia z OZ Živá planina sa snažili miesta s výskytom sysľa udržať kosením. To však veľmi nepomáhalo. Bolo evidentné, že sysle iba prežívajú. Kedy tedy ich bolo vidieť niekedy ich bolo viac ale dvakrát sa viac menej dali nájsť iba obývané diery. Vidieť sysľa bolo vtedy šťastie. Bolo jasné, že takéto niečo nie je udržateľné. Od roku 2011 sa tu pasú somáriky, čo bol zásadný bod, kedy došlo k výraznej zmene v prospech sysľa. Prikrmovanie sysľov na Muráni začalo cielene v roku 2011.

Prečo sa sysle prikrmujú?

Prikrmovanie začalo v roku 2011, keď na Bielych vodách žilo už iba 12 jedincov. Od roku 2011 sa konečne zmenil systém starostlivosti o lokalitu a konečne sa začalo pásť. Museli sme si však kúpiť zvieratá, založiť farmu, stať sa súkromne hospodáriacim roľníkom, vybaviť pasy pre zvieráta…… dohodnúť pastvu (aj cez úrad ŽP), urobiť ohradník, priviesť vodu …. – kopec roboty a kopec času a financie z vlastných rodinných rozpočtov. Všetko vyzeralo ideálne až na to, čo prinieslo počasie. V dobe, keď už sme vedeli, že samice majú mláďatá prišla predpoveď počasia, z ktorej bolo jasné, že v danom roku moc mláďat nebude. To už sme mali 10 ročné skúsenosti a vedeli, čo príde. Viac ako týždeň mali byť dažde a zima. Vtedy prežije naozaj minimum, dokonca v závislosti od intenzity nemusia prežiť vôbec žiadne mláďatá. V zúfalstve som posledný pekný deň pred príchodom tlakovej níže zobral slnečnicu, ktorá mi zostala zo zimného prikrmovania vtákov a dal ju k dieram, ktorých tam vtedy bolo cca 40. Ku každej štipku medzi prsty. Nevedel som ani či im slnečnica chutí a či ju vezmú. Za pár minút ju odniesli do dier. Znova som im dal teraz už viac, za hrsť. Zase zmizla. Tak znova, chcel som pridať. Na moje prekvapenie diery boli zvnútra uzavreté vyhrabanou hlinou. Tak už som nič nedával. Po prechode naozaj zlého počasia hneď po roztrhaní oblakov som bol pozrieť. Na blate, ktoré vyhrnuli sysle z dier boli suché šupky zo semien slnečnice, ktoré lúskali pred dierami! O pár dni sa pred dierami objavili mláďatá. Pred jednou dierou až 10! Bol som pozrieť iné lokality so sysľom a mláďatá  som nevidel alebo iba veľmi málo. Vtedy som začal uvažovať, čo robíme zle. Snažíme sa, aby bolo všetko prirodzené bez zásahu človeka, všetko aby riadila príroda sama. Počasie sme pritom ovplyvnili poriadne. A celkom sme zabudli, že človek je súčasťou toho všetkého. Od ľudskej činnosti sa odvíjalo stáročia, čo kde žilo. Syseľ je obzvlášť, taký druh, čo je závislý na činnosti človeka. Na Bielych vodách sa pestovalo všetko možné – zemiaky, obilie, krmoviny. Okrem toho tam boli časti lúk, ktoré sa kosili a časti, ktoré sa pásli.  Všetko dopĺňali ovocné stromy, z ktorých už len pár sa zachovalo do dnes. Nepreberné množstvo rôznej a ďaleko bohatšej potravy aj pre sysľa než je dnes. Ale hlavne bola tam stabilná a neustála činnosť. Ale tá sa radikálne zmenila v 50 rokoch a radikálne mení stále. Stabilita sa nám zachovala v prípade lokalít so sysľom iba na letiskách. Máme 50 lokalít s výskytom sysľa na Slovensku a okrem tých letiskových (s výnimkou Košíc, kde sme to dramaticky znížili my a zmena vlastníka), všetky klesajú rozlohou a početnosťou. Všetko je však práve preto, čo robíme alebo nerobíme.

Vplyv prikrmovania

Sysle sa po prebudení potrebujú dostať do kondície. Po zime sú vyhladované. Musia sa napásť a až potom sa pária a môžu mať mláďatá. Ak je studená a daždivá jar, majú málo času na pasenie. Niektoré samičky sú natoľko slabé, že sa nepária a v tomto roku nemajú mláďatá. Ďalšie riziko, ktoré im hrozí, je dlhodobo nepriaznivé (chladné a daždivé) počasie počas  laktácie (koniec apríla až koniec mája) – teda v období, keď sú mláďatá malé a odkázané na materské mlieko.  Pri dlhodobom nepriaznivom počasí sa samica nevie napásť. Hladuje a tvorí sa jej málo mlieka alebo ho môže úplne stratiť a mláďatá jej uhynú.  Ďalším podstatným benefitom je  dobrá kondícia. Sysle vzhľadom k dobrej potravnej ponuke majú viac času na to aby sa zbavovali parazitov, vykopali si vhodnejší úkryt …

V roku 2017 boli prikrmované všetky sysle na lokalite Biely vody. Boli rozptýlené na ploche, ktorá mala dĺžku 480 metrov. Tento rok – 2018 sú sysle rozšírené na ploche dlhej 3 km a mnoho z nich nevie, čo je to prikrmovanie.

Prikrmovanie zatiaľ nič negatívne nezmenilo. Na sysle sa tu naviazalo kopec predátorov. Denne tu je možné vidieť úspešný lov niektorého z nich.  Videli sme úlovky krkavcov, ktoré dokázali za pár hodín nachytať desiatky mláďat  či niekoľko dospelých jedincov.  Zároveň tu robia určitú zdravotnú políciu, ktorá zasiahne aj vtedy, keď ľudia dajú dačo nevhodné a sysľom z toho nebude dobre.  Na obidvoch koncoch obývanej plochy operujú mačky divé, ktorým sa podarilo niektoré satelity – teda skupinky sysľov aj úspešne vyloviť.  A úplným frajerom je jastrab, ktorý sa už určite nepustí za domácim holubom alebo sliepkou, aspoň v dobe, keď sú sysle aktívne.

Úspešne sa snažíme obnovovať aj prirodzené potravné zdroje, ale aj toto by sme bez prikrmovania nepochopili tak rýchlo. Pri kosení sa vyhýbame rastlinám, ktoré sú pre sysľa viac ako slnečnica či piškóta. A je zase zaujímavé, že presne tak robili aj ľudia v minulosti a aj dnes (ale to už málo). Hlavne sa to týka bodliakov, pichliačov a iných rastlín, ktoré prirodzene gazda do sena nechce. Buď ich vôbec neskosí alebo ich pri hrabaní vyhodí a nezoberie. Pritom aj pri skosení im semená dozrejú. Tieto majú sysle najradšej. Vysádzame ovocné stromy a tu by prirodzene každý gazda uvítal odrodu, ktorá plodí vtedy, keď sa chystá seno, keď je aj on na  lokalite. Určite by si tu nedával odrodu, ktorá dozreje v októbri a pre ktorú by tu mal merať cestu bez iného úžitku. A takto to vyhovuje a vyhovovalo aj tým sysľom.

Čím a ako prikrmovať?

Najviac pomôže slnečnica. Rovnako ako keď prikrmujete vtáky je to najlepšou a najžiadanejšou potravou. Prikrmujeme aj my a používame slnečnicu, ktorá nebola striekaná a je z miestnych zdrojov. Takúto slnečnicu si môžete zakúpiť v IS Muráň, Penzión Predná Hora a Apartmány Predná Hora.

Takto získané financie smerujú do starostlivosti o lokalitu – nákup slnečnice, kosenie, výsadby stromov, štepenie stromov, opatrenia zamerané aj  na iné živočíchy – búdky, skalné múriky, vytváranie vodných plôch (čmeliaky, vtáky, netopiere, žaby, mloky, ryby, vážky…). Na prikrmovanie sú vhodné aj staré jablká, čo vám ostali v pivnici a ktoré už nebudete jesť alebo jablká, čo opadali a nebudete ich spracovávať. Akékoľvek ovocie, ktoré je opadané pod vašimi stromami vo vašej záhrade, ktoré už nebudete spracovávať. To vaše ovocie má výhodu pred kupovaným. Je nestriekané. Vhodné je mrkva, cvikla, slnečnica, jačmeň, ovos, vlašské orechy,  piškóty a suchý chleba (musí byť však suchý).  Iné im nedávajte.

Nie všetko im pomôže a s niečím im môžete aj uškodiť. Uškodiť im môžete napríklad aj čerstvým chlebom, pšenicou a ražom. Pšenica spôsobuje hnačky, raž keby zostal ležať na zemi natiahne vlhkosť a začnú na ňom rásť plesne, ktoré sú toxické. Čerstvý chleba s nimi urobí to čo s vami teplý chleba – chutí to áno, ale potom tie kŕče… Potravu im nevkladajte do dier – nechajte ju voľne na zemi. Tým, že ju vložíte do dier sa oberáte aj o zážitok. Chcete predsa zviera vidieť. Tým, že cez potravu vloženú do dier budú sysle prechádzať ju znečisťujú a prestáva byť pre nich zaujímavá. Ušlapanú nechcú a tá by sa mohla začať kaziť.  Potom je zle a pomoc sa stane problémom a už to nebude pomoc ale naopak s tým uškodíte.

Sysle potravu nájdu aj vo väčšej vzdialenosti od dier. Prikŕmenie sysľov sa nelíši od prikrmovania vtákov v zime, či prikrmovania zveri poľovníkmi.  Keď ich prikŕmite niečím nevhodným tak ste nepomohli a sysle, ktorým bude zle sa vzápätí stanú ľahkou korisťou pre predátorov – jastraba, krkavca, myšiaka, tchora, mačku divú.

Viac sa môžete dočítať tu:

http://zivaplanina.sk/

Autor textu: Ing. Ervín Hapl

Fotografie: Ing. Maroš Detko, Ing. Elena Kochjarová