Príspevok k “rozvoju” cestovného ruchu

Príspevok k “rozvoju” cestovného ruchu

Verejnosť často vníma ochranu prírody a jej zástupcov ako brzdu v rozvoji cestovného ruchu v národných parkoch. Je pravda, že v niektorých prípadoch je nevyhnutné z titulu ochrany prírody, či už druhovej alebo ochrane biotopov, pristúpiť k obmedzeniam, či už časovým alebo územným.

Mnohé, alebo skôr všetky negatíva, ktoré návštevníci vnímajú pri pobyte v národnom parku, rozhorčene adresujú príslušnému pracovisku Štátnej ochrany prírody SR – teda správe národného parku alebo chránenej krajinnej oblasti. A tak sa na hlavy ochranárov “zvezú” aj tie činnosti, za ktoré nemôžu, ako sú napr. hlboké erózne ryhy na lesných cestách vzniknuté ako následok činnosti ťažkej lesnej techniky používanej pri ťažbe v lese. Ľudia by si to možno nevšimli, keby tie isté cesty neslúžili aj ako turistické chodníky, či cyklochodníky. A keby sa po ťažbe vždy dali do pôvodného stavu. Keď sa množia sťažnosti a “frfľanie” návštevníkov naberá na hlasitosti, je pre obhospodarovateľa lesa jednoduchšie nesúhlasiť so zriadením turistických trás, cyklotrás alebo náučných chodníkov. A všeobecná reakcia ľudí je potom nasledovná: “Ochranári opäť niečo nedovolili!” A pritom pôvodcom obmedzenia je napokon niekto iný.

Za všetky prípady uvedieme jeden príklad. Na Muránskej planine panuje všeobecný názor, že ochranári nedovolili zriadiť obojsmernú cyklotrasu z Muráňa na Veľkú lúku a späť do Muráňa. “Veď to je nelogické!” reagujú cyklisti. Táto trasa je jednosmerná nie z titulu ochrany prírody, ale z dôvodu obmedzenia obhospodarovateľa lesa. Keby sa totiž cyklista ženúci sa po ceste z Veľkej lúky do Muráňa stretol s odvoznou súpravou a neubrzdil to, hádajte, kto by v tomto nerovnom súboji vyhral – človek či auto?

Cyklisti pri pohybe v Národnom parku Muránska planina musia strpieť aj obmedzenia z titulu poľovníctva. Všimli ste si milí cyklisti, že po cyklotrasách z Veľkej lúky sa môžete od 5.9. do 5.10. – teda v čase jelenej ruje iba od 9.00 – 15.00 hodiny? Jeleňom pritom nevadí, kedy a či vôbec popri nich cyklista “prefrčí”. Nie je to živočích, ktorý by bol extrémne citlivý na vyrušovanie, ako napr. orol skalný a nepatrí ani ku kriticky ohrozeným druhom, ako napr. hlucháň hôrny. Zato poľovní hostia zdá sa patria k extrémne citlivému druhu.

Návštevníka NP Muránska planina (jeho ochranného pásma) iste poteší aj pneumatika z traktora ležiaca uprostred lesnej cesty a zároveň cyklistického chodníka medzi sedlom Profant a Rejdovskou priehybou. Ide o pobytový znak lesného robotníka, ktorý zrejme dostal defekt, potreboval koleso vymeniť, no to poškodené už neodstránil.

Aj takto niektoré subjekty prispievajú k “rozvoju” cestovného ruchu v našom regióne.

Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránska planina

Foto: Pavol Balko

Veľká lúka – Piesok

na cyklotrase zo sedla Profant na Rejdovskú priehybu