Neďaleko obce Pohronská Polhora sa v miestnej lokalite Pod poľanou nachádza na pohľad obyčajná lúka, sčasti porastená vŕbami a osikami. Až keď sa ňou prejdete a znenazdania Vám noha vhupne do priehlbiny, do topánok Vám razom natečie voda. Vtedy zistíte, že ide o mokraď. Vďaka špecifickým podmienkam – najmä stabilne vysokej hladine podzemnej vody chudobnej na živiny, kyslému podložiu a relatívne chladnej klíme tu na neveľkej ploche v dávnej minulosti vzniklo rašelinisko, ktoré prechádza do podmáčanej lúky. Táto vzácna mokraďná lokalita sa dodnes zachovala napriek tesnej blízkosti ľudských obydlí a zjavnej snahe miestnych ľudí v minulosti lokalitu aspoň čiastočne odvodniť vykopanými priekopami. Pravidelným ručným kosením a sporadickým prepásaním ju miestni gazdovia každoročne obhospodarovali, veď využiť bolo treba každú piaď zeme. Až posledné roky, tak ako aj v iných častiach Slovenska, hospodárenie v lokalite pomaly ustávalo, kosili sa len časti lúky, kde nebolo až tak mokro. Rašelinisko tak začalo postupne zarastať náletovými drevinami a trstinou. V snahe zabrániť zhoršeniu stavu vzácnej mokrade spojili svoje sily pracovníci Správy NP Muránska planina, členovia OZ Prales a jeden z našich miestnych dobrovoľníkov. Spoločne sme tak v polovici novembra pokosili najzarastenejšie časti mokrade a z časti plochy sme odstránili mladé vŕby a osiky, ktoré sem naleteli. Iba pravidelnou starostlivosťou je možné zachovať vzácnu mokraď s jej typickými druhmi i pre ďalšie generácie. Rašeliniská sú totiž veľmi zraniteľné ekosystémy, v ktorých už malá zmena životných podmienok organizmov môže spôsobiť vymiznutie typických druhov.

Na území Národného parku Muránska planina a v jeho ochrannom pásme je takýchto lokalít veľmi málo. Nájdeme ich na Tŕstí (prírodná rezervácia), v Rosiarke (prírodná rezervácia), na Stolici (územie európskeho významu), v doline Havraník a v doline Hronca pri Závadke nad Hronom. Na Slovensku patria rašeliniská medzi najohrozenejšie a mimoriadne vzácne ekosystémy. Preto sú mnohé z nich vyhlasované za chránené územia. Aj rašelinisko pri Pohronskej Polhore je územím európskeho významu, je teda súčasťou sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000.

Kedy a ako vznikali rašeliniská?

Rašeliniská na našom území začali vznikať koncom poslednej doby ľadovej, približne pred 12 000 – 8 300 rokmi. Predstavujú špecifický typ mokradí. Nájdeme ich iba na stanovištiach trvalo zamokrených zrážkovou, podzemnou alebo povrchovou vodou. Nadbytok vody automaticky vedie k nedostatku kyslíka v pôde. V dôsledku toho je činnosť pôdnych mikroorganizmov do značnej miery obmedzená a odumreté organické zvyšky (machy, najmä rašelinníky, korene, listy, kvety a semená rastlín) sa hromadia vo vrstvách. Tak vzniká rašelina.

Viete, že na Slovensku rozlišujeme dva hlavné typy rašelinísk?

Sú to vrchoviská a slatiny. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v spôsobe vyživovania a zásobovania vodou. Kým slatiny sú vždy v kontakte s podzemnou vodou, ktorá je spolu s povrchovou a zrážkovou vodou aj zdrojom živín, vrchoviská zásobuje a vyživuje iba zrážková voda. Kým slatiny majú vyšší obsah živín, vrchoviská sú na živiny extrémne chudobné.

Zoznámte sa s Podpoľanou, územím európskeho významu

Tak, ako v našom živote nič nie je iba biele alebo iba čierne, aj v prírode nenájdeme iba vrchoviská alebo iba slatiny, ale aj prechody medzi týmito dvoma hlavnými typmi rašelinísk. Prechod medzi slatinami a vrchoviskami nazývame, ako inak, prechodné rašeliniská a práve k takým patrí aj rašelinisko pri Pohronskej Polhore. V blízkosti lokality pretekajú malé potoky – Lipianka a Koniarka, ktoré sa spolu s vysokou hladinou spodnej vody a hojnejších lokálnych zrážkach spolupodieľajú na stabilnom vodnom režime. S prebytkom vody v pôde a nedostatkom živín sa dokážu vyrovnať iba niektoré druhy rastlín. Mnohé z nich patria k ohrozeným alebo vzácnym druhom. Na Podpoľane nájdeme niekoľko chránených druhov. Jedným z nich je aj pôvabná orchidea so svetlo až tmavopurpurovými kvetmi – vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis). Orchidei sú jedinečné nielen kvôli svojej kráse, ale ich jedinečnosť spočíva aj v spôsobe ich vývoja, ktorý je viazaný na symbiózu (spolužitie) so špecifickými hubami a ojedinelý spôsob rozmnožovania.

Medzi naozaj neobyčajné druhy patrí aj rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), špeciálne prispôsobená na ťažký život v rašeliniskách. Príroda ju obdarila u rastlín neobyčajnou vlastnosťou – mäsožravosťou. Má schopnosť chytiť a stráviť menší hmyz a z času na čas si tak doplniť chýbajúce organické látky. Z ďalších chránených druhov tu nájdeme aj všivec močiarny (Pedicularis palustris), bielokvet močiarny (Parnassia palustris) a vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata), veľmi vzácnu a zriedkavo sa vyskytujúcu rastlinu a to nielen v oblasti Národného parku Muránska planina, ale aj v rámci celého Slovenska. Na prvý pohľad nenápadným, no veľmi vzácnym druhom je mach – plstnatec rašelinový (Helodium blandowii). Ide o glaciálny relikt, je to teda pamätník doby ľadovej. Patrí ku kriticky ohrozeným druhom. Väčšina jeho lokalít zanikla práve odvodnením a následnou devastáciou. Väčšinu jeho súčasných výskytov zas ohrozuje sekundárna sukcesia.

Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránska planina

Foto: Jakub Korytiak, Ing. Drahoš Blanár, Ing. Peter Jakubčo, Ing. Maroš Detko

Základné informácie o Území európskeho významu Podpoľana:

 Identifikačný kód: SKUEV0728

 Rozloha: 1,63 ha

 Kraj: Banskobystrický

 Okresy: Brezno

 Katastrálne územia: Pohronská Polhora

 Stupeň ochrany: 4

 Predmety ochrany:

 biotopy európskeho významu:

 Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská – kód 7140

 Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach – kód 6430