Posypová soľ z ciest nepatrí do chránenej prírody ani do polievky

Posypová soľ z ciest nepatrí do chránenej prírody ani do polievky

Lesná cesta vedúca z Javorín do Muráňa cez NP Muránska planina. Autor: P. Bryndza

Územie, ktorým prechádza obchádzková trasa štátnej cesty medzi Muráňom a Červenou Skalou na úseku Muráň – sedlo Javoriny, sa nachádza v Národnom parku Muránska planina. Na používanie chemických látok sa tu požaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Ten však používanie chemického posypu nepovolil. Namiesto bežne používanej posypovej soli chloridu sodného navrhoval správca cesty použiť chlorid horečnatý.

Z doterajších výskumov však vyplýva, že problematickou zložkou chemických látok používaných k zimnej údržbe ciest je v prvom rade chloridový ión. Časť chloridov býva zachytená v pôde, odbúrava sa zložitými biochemickými procesmi. Pri nich vznikajú látky, ktoré tiež môžu pôsobiť negatívne na rastliny a živočíchy. Chloridy sú veľmi dobre rozpustné vo vode. Pri topení snehu, či už v priebehu zimy alebo potom na jar, sú odplavované z dosahu koreňov stromov, riziko je však v kontaminácii podzemných zdrojov pitnej vody. Dôvod, prečo je chlorid horečnatý (MgCl2) považovaný za menej škodlivý pre životné prostredie ako chlorid sodný (NaCl) je ten, že kým sodík rastlinám výrazne škodí, horčík je dôležitým prvkom v chlorofyle a ani pri vysokých množstvách nie je považovaný za toxický. Chlór, ktorý sa dostáva do podzemných vôd, však stále ostáva.

Vyvieračka pod hradom, jedna z vyvieračiek zachytená pre Muránsky skupinový vodovod. Autor: P. Jakubčo

Horné geologické vrstvy Muránskej planiny sú budované veľmi priepustnými karbonátmi. Na základe geologického prieskumu bolo zistené, že pod nimi ležiaca nepriepustná vrstva hornín sa skláňa smerom na V a JV, smerom na cestu medzi Tisovcom – Muráňom a Muránskou Hutou. Teda prevažná časť dažďovej vody, ktorá dopadne na Muránsku planinu, puklinami a jaskyňami preteká do prameňov nachádzajúcich sa na tejto trase, z ktorých je napájaný Muránsky skupinový vodovod. Ten zásobuje pitnou vodou približne 23 tisíc obyvateľov regiónu.

Predpokladá sa, že voda, ktorá dopadne na Veľkú lúku a masív Cigánky, sa vo vyvieračke Pod hradom objaví do ďalšieho dňa. Farbiacim pokusom na Mokrej poľane (na trase cestnej obchádzky) bolo dokázané prepojenie tohto územia s prameňom Bobačky. Do ponorov v blízkosti cesty bola vypustená zafarbená voda, ktorá po 10,5 hodine vytiekla v prameni Bobačka. Rýchlosť prietoku vody je tu teda veľmi veľká.

Jaskyňa Bobačka, ktorá je vytvorená vodami z tohto územia, je významným zimoviskom salamandry škvrnitej. Aj keď v dospelosti nie je viazaná na vodné prostredie, ich larvy sa vyvíjajú v studničkách, prameňoch a jazierkach v okolí. Ako obojživelník patrí medzi živočíchy veľmi citlivé na zmeny ekosystému a jej populácia postupne klesá. Veľký vplyv na to má najmä automobilová doprava, ničenie a znečisťovanie prírodných vodných tokov a studničiek. Vzhľadom na jej citlivosť na znečistenie, je považovaná za bioindikátor čistého životného prostredia. Tam, kde sa vyskytuje, je to najčistejšie prostredie. Neznamená to však, že znečistenie nemá vplyv aj na iné živočíchy a rastliny. Jaskyne Muránskej planiny sú biotopom niekoľkých druhoch živočíchov, ktoré sa okrem Muránskej planiny nikde inde nevyskytujú, sú endemitmi Muránskej planiny.

Toto územie je jedným z desiatich chránených vodohospodárskych oblastí na Slovensku – voda z tohto územia patrí medzi najkvalitnejšie podzemné vody, aké na svete existujú. Preto tu platí zákaz údržby ciest chemickým posypom. Povolené je používať len inertný posypový materiál – čiže štrk a piesok. Chemickým posypom nie sú ohrozené len lesy, pôda a živočíchy, ale aj podzemná voda a naše zdravie.

Text: Mgr. Gabriela Benčuríková, Správa NP Muránska planina

Foto: Ing. Peter Jakubčo

Titulné foto: Peter Bryndza