Každý les môže byť pre deti rozprávkový alebo čarovný. Neveríte? Deti z Materskej školy Sládkovičova v Revúcej by vám určite povedali, že ich výlet do lesa Za Laca bol rozprávkový a les, ktorý navštívili, bol čarovný. Lebo na to, aby sa les premenil na čarovný, úplne stačí detská predstavivosť.

Naše deťúrence prirodzene milujú rozprávky, ktoré sú priam prešpikované lesnými vílami, vládcami lesov, škriatkami či piadimužíkmi, strigami a čarodejníkmi. Viac ako tridsať detí tak vstupovalo do lesa s očakávaním, čo spoločne uvidíme a zažijeme. Heslom našej výpravy bolo pozorne pozerať a počúvať.

A veru sme aj kadečo videli a zažili. Našli sme paroh, ktorý zjari stratil jeleň a o kúsok ďalej parôžky zo srnčeka aj s lebkou. Ktovie, čo sa srnčekovi stalo? Opodiaľ ležala pri chodníku čerstvo uhynutá líška. Deťom jej bolo veľmi ľúto, ale aj smrť je súčasťou prírody a ona sa teraz stane potravou pre iné živočíchy, ktoré vďaka nej prežijú. Videli sme aj množstvo húb, ktoré rástli všade vôkol nás. Maličké i veľké, farebné i nenápadné, jedlé i jedovaté. A keď sme si vysvetlili, aké sú všetky pre les dôležité, už ani jednu žiadne dieťa neodkoplo ani nezastúpilo. Dokonca huby rastúce na mŕtvom dreve len zľahka hladili, len aby ich nebodaj nepoškodili. Videli sme tiež super veľké mravenisko. Tých už veru v lesoch nie je veľa. Tiež sme sa naučili, že stromy vieme rozoznať podľa listov, kôry i podľa púčikov, lebo každý strom je iný. Počas prestávky na občerstvenie si deti vypočuli príbeh o čarovnom lese, ktorý sa pomstil zlým ľuďom, ktorí škodili jemu i jeho obyvateľom. S nadšením sa na taký les aj zahrali. Po celý čas našej výpravy do lesa sme spoločne zbierali odpad, ktorý tu odhodili neporiadni ľudia. A čuduj sa svete, asi nás vládca lesa alebo snáď piadimužík Laktibrada za túto pomoc čarovnému lesu odmenil. Lebo v jednej z dutín stromu sme na záver objavili ukrytý hrniec plný lízaniek.

Všetky rozprávkové bytosti majú základ v mytológii našich predkov, ktorí považovali lesy za posvätné. Verili, že v korunách stromov prebývajú duše ich zomrelých predkov. A podľa toho sa k nim aj správali, s úctou a bázňou. A trochu tej úcty a bázne by nám nezaškodilo ani dnes. Keby sa v každom nás až do dospelosti zachovala aspoň časť tej čistej detskej dušičky a viery v dobro, príroda vôkol nás by vyzerala trochu inak.

Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránska planina

Foto: Gabriela Kubasková, Ing. Stanislav Motyčka