„Žaby sa pohli!“

skokan hnedý, foto: Ing. Peter Jakubčo

Viete, ako vyzerá život zoológa Národného parku Muránska planina koncom zimy? Už od polovice februára s napätím sleduje predpoveď počasia, hodnotí denné a nočné teploty a denné úhrny zrážok. Nie, neplánuje dovolenku, ako by sa mohlo zdať. Snaží sa odhadnúť, kedy sa žaby prebudia a vydajú sa z miesta, kde zimovali na svoju každoročnú jarnú púť. Hnané pudom záchrany rodu ich neomylne vedie pomyselné GPS v ich malých hlávkach do tej „ich“ mokrade. Odhadnúť, kedy k tomu dôjde, je dnes aj vďaka prebiehajúcim klimatickým zmenám, čoraz ťažšie. Ak sa zrazu koncom zimy veľmi rýchlo oteplí a nebodaj zaprší, žaby sa razom rýchlo pohnú a zoológ má „hlavu v smútku“. S predstihom totiž musí spolu s kolegami postaviť dočasné zábrany popri cestách a ak to včas nestihne, na ceste je razom žabí masaker. Nuž, jarný ťah žiab je takpovediac živelný. Na niektorých miestach sa v desiatkach ba až stovkách hromadne presúvajú po tej istej trase a vzniká tak akási „žabia magistrála“. Tá vedie cestou – necestou a to doslova – ak žaby narazia na našu autostrádu, neostáva im nič iné, ako cez ňu podľa možnosti bezpečne prejsť. Aká je asi šanca takého malého stvorenia, že živé a zdravé, pri rastúcej frekvencii cestnej premávky a stále sa zvyšujúcom počte áut, doskáče od krajnice po krajnicu? Preskákať sedem metrov širokú vozovku trvá zdatnému skokanovi hnedému približne 17 minút. A čo taká flegmatická ropuchy bradavičnatá? Tá si vykračuje z nohy na nohu a kým dosiahne krajnicu, prejde asi tak 28 minút. A skúste pri tom niesť na chrbte samčeka, ktorý sa k vám zaľúbene túli. So žabami cez cesty tiahnu aj maličké mloky. Mlok je skutočný moták, cesta – necesta, on si cik-cak vykračuje, sem tam sa zastaví, porozmýšľa a ide ďalej. Kým prejde celú šírku cesty, ubehne aj viac 48 minút. Ich šanca na prežitie je tak pri frekventovanej ceste pomerne malá. Pokiaľ by sme nestavali na križovatkách týchto „žabích magistrál“ a našich autostrád zábrany, mohli by sme si hlavu lámať, kam tie miestne žaby a mloky zmizli.

Uhliarska, foto: Ing. Jana Šmídtová

V okolí Muránskej planiny máme takéto hlavné „žabie magistrály“ hneď štyri. Prvá je medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou a miestni toto miesto volajú Strelnica. Zábrany sme tu spoločne s členmi Živej planiny postavili už minulý týždeň. Viac ako dvadsaťročné skúsenosti nás naučili, že práve tu  začína ťah žiab najskôr. Ako prvé sa pohnú skokany hnedé, tých je tu vždy najviac. Druhá „žabia magistrála“ prechádza lokalitou Uhliarska – medzi Muránskou Dlhou Lúkou a Muráňom. Za železničnou traťou je neveľká, no naozaj pôvabná mokraď, cieľ cesty skokanov hnedých, ropúch bradavičnatých a mlokov karpatských a bodkovaných. Napriek badateľnému nedostatku vody v krajine po tohtoročnej zime by mohla táto mokraď aj vďaka našej starostlivosti a manažmentovým zásahom poskytnúť bezpečný domov pre potomstvo obojživelníkov, ktorí sem mieria. Postaviť zábrany sme stihli tento týždeň len tak-tak, pár skokanov predsa len skončilo pod kolesami áut, no hlavný ťah nás ešte len čaká. Tretia lokalita – Lehotské rybníky sú obľúbenou destináciou ropúch bradavičnatých. Aby neostali „rozpleštené“ pod kolesami áut miestnych obyvateľov, aj tento úsek sme dnes za pomoci žiakov Špeciálnej základnej školy z Revúcej ošetrili zábranami. Štvrtá lokalita s masovou migráciou žiab je v Tisovci, medzi Vachtovým jazierkom a rybníkom. Vzhľadom na polohu tu ťah skokanov hnedých a ropúch bradavičnatých začína vždy najneskôr. Celková dĺžka zábran na štyroch lokalitách je viac ako 2 km.

Pri osádzaní zábran je naozaj každá ruka dobrá, lebo práca to nie je vôbec ľahká. Sme vďační za pomoc dobrovoľníkov, medzi ktorých pravidelne patria nielen žiaci Špeciálnej základnej školy  z Revúcej, ale v ostatných rokoch aj študenti Strednej odbornej školy Revúca. Neoceniteľná pomoc je aj zo strany občianskeho združenia Živá planina, s ktorým spolupracujeme aj pri manažmente mnohých lokalít v NP Muránska planina a jeho okolí. Za dnešnú prácu ďakujeme aj členom OZ Nová Burda a pracovníčke OZ Zbojská. A pomôcť môžete aj vy, stačí v miestach, kde vidíte drobné žabky skákať cez cestu pribrzdiť a možno ich aj obísť, ak to bezpečnosť dovolí. Tieto stvorenia robia naozaj všetko, čo je v ich silách, aby čo najskôr cestu prekonali, no rýchlejšie ísť nevedia.

Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránske planina

Foto: Ing. Jana Šmídtová, Ing. Ján Šmídt, Ing. Peter Jakubčo