Žaby zvesela odignorovali hrozbu nákazy COVID-19 a začiatkom marca sa vydali na svoju jarnú púť. Kým my ľudia sa v posledných dňoch kvôli hroziacej nákaze čo najviac izolujeme, žaby sa s príchodom teplejších dní čo najviac družia. Hopkajú si jednotlivo alebo v pároch zo zimovísk do jazierok, jazier a rybníkov hnané pudom zachovania druhu. A nejaká „korona“ sa ich vonkoncom netýka, nedokážu sa ňou nakaziť a ani ju prenášať. Radosť byť v týchto dňoch žabou, čo poviete?

Na hlavných migračných trasách sme už od konca februára stavali zábrany popri cestách, ktoré väčšinu jedincov zachránia pred smrťou pod kolesami áut. Každoročne takto ošetríme štyri hlavné migračné trasy skokanov hnedých, ropúch obyčajných i vzácne sa vyskytujúcich rosničiek zelených. Celková dĺžka zábran presahuje 2 km a ich stavba je pomerne prácna, najmä ak patríte k ľuďom, čo veľkú časť svojho pracovného času strávia za počítačom. Neoceniteľná je pomoc našich dobrovoľníkov, priateľov, našich vlastných detí i žiakov, študentov a pedagógov spriaznených škôl. Skrátka, pri tejto práci sa naozaj každá ruka počíta.

Postavením zábran sa však práca nekončí, naopak, tu začína veľmi dôležitá fáza samotnej záchrany živočíchov, ktoré by veľa ľudí do ruky nechytilo ani za nič. Každý deň minimálne raz, niekedy dva až trikrát, podľa vývoja počasia, treba popri zábranách prejsť a vyzbierať žabky, ktoré sa tu sústredili. K dnešnému dňu sme preniesli viac ako 7000 žiab – prevažne skokanov hnedých a to ešte nezačal ťah ropuchy obyčajnej, ktorá v hojných počtoch na jar migruje do Lehotských rybníkov pri Muránskej Lehote a do rybníka v Tisovci. Najmasovejší ťah bol v tomto roku zatiaľ zaznamenaný 12. marca na Uhliarskej (medzi Muráňom a Muránskou Dlhou Lúkou), kedy počas dňa i noci prechádzalo do miestnej mokrade viac ako 2000 skokanov hnedých. Priľahlá lúka doslova hopkala. Skúste sa na Uhliarskej v týchto dňoch zastaviť a zájsť za železničnú trať k mokradi. Zvuk, ktorý vydávajú tisícky žiab, je priam ohromujúci. Pri tom zabudnete aj na problémy a strach z hroziacej nákazy. Príroda je doslova čarovná.

Aj keď by sme veľmi chceli ošetriť čo najviac úsekov, kade žaby tiahnu, nie je to v našich silách. Preto budeme naozaj vďační, ak budú šoféri v tomto období ohľaduplní a spomalia, ak zbadajú hopkajúce či lezúce žaby na ceste. Pre niekoho môžu byť žaby odporné a nevidia význam v ich existencii. Obojživelníky však zastávajú významné miesto v našej prírode – ako predátor hmyzu pomáhajú regulovať početnosť mnohých hmyzích druhov a ako potrava sú dôležitou súčasťou jedálnička iných živočíchov – napr. bociana bieleho, bociana čierneho, vydry riečnej a ďalších druhov. Ak by vyhynuli, narušila by sa zložitá sieť vzťahov v prírode.

Ďakujeme Živej planine – Ervínovi Haplovi, Mišovi Šarovi, Peťovi Labošovi, Jankovi Šmídtovi a Andrejovi Borošovi, našim dobrovoľníkom – Zdenovi Pochopovi, Erike Denešovej, Jarkovi Brndiarovi, našim deťom – Terezke, Kike a Pavlínke Motyčkovým a Slavovi Šmídtovi, žiakom Špeciálnej základnej školy Revúca a ich pedagógovi Drahovi Kišovi a študentom Strednej odbornej školy Revúca a ich pedagogičke Danke Chrapánovej za pomoc pri stavbe zábran na Strelnici, Uhliarskej a v Muránskej Lehote. Ďakujeme aj všetkým, ktorí nám pomáhajú aktuálne pri prenášaní žiab.

Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránska planina

Foto: Jana Šmídtová