Južne od Tisovca, vľavo od štátnej cesty vedúcej z Tisovca do Hnúšte, leží vzácna mokraď. Malé, iba niečo viac ako pol hektárové jazierko napájané malým bezmenným potôčikom je domovom viacerých rastlín a živočíchov viazaných na vodu. Jeho jedinečnosť spočíva v masovom výskyte vzácnej a zákonom chránenej rastliny – vachty trojlistej, na ochranu ktorej bolo toto jazierko v roku 1997 vyhlásené za chránené územie v kategórii chránený areál. Okrem vachty tu rastie množstvo ďalších vzácnych i celkom bežných vlhkomilných druhov, ako sú ostrica plstnatoplodá, lekno biele, pakost močiarny, pálka širokolistá a iné. Každú jar tiahnu do mokrade stovky ropúch bradavičnatých a skokanov hnedých, aby sa tu rozmnožili. Úkryt, či potravu tu nachádzajú aj ďalšie druhy – napr. kačica divá, vydra riečna a najnovšie aj bobor vodný. Jazierko je tiež domovom viacerých veľmi vzácnych druhov hmyzu.

Vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata)

Je to veľmi vzácna a zriedkavo sa vyskytujúca rastlina a to nielen v oblasti Národného parku Muránska planina, ale aj v rámci celého Slovenska. Vachtové jazierko v Tisovci je lokalitou s jej najbohatším výskytom v okolí národné parku. Má rada svetlo a najmä vodu, preto ju najviac môže ohroziť vyschnutie mokrade. Viete, že vachta je starou liečivou rastlinou a používa sa už od 16. storočia? Pomôže pri žalúdočných problémoch, hnačkách a nechutenstve. Je to však zákonom chránená rastlina, preto sa vo voľnej prírode nesmie trhať. Ak chcete využiť jej liečivé účinky, zájdite do lekárne.

Manažmentové opatrenia vo Vachtovom jazierku

Vo Vachtovom jazierku rastie okrem iných druhov aj pálka širokolistá. Tej sa v tomto prostredí naozaj darí. Zakoreňuje priamo vo vode, pričom väčšina jej nadzemnej časti vyčnieva nad hladinu. Ak je vo vode dostatok živín, dokáže vyrásť až do výšky 2,5 metra. Je to teda naozaj statná rastlina. V jej zárastoch hniezdia vodné vtáky, trú sa ryby a žijú tu nespočetné drobné vodné živočíchy. Avšak na jazere s malou výmerou a hĺbkou, akou je aj Vachtove jazierko, pálka postupne dokáže zarásť celú vodnú plochu. Pokiaľ sa pravidelne nekosí a neodstraňuje biomasa (nadzemné časti), odumreté časti rastlín sa vo vode hromadia, rozkladajú sa a dochádza tak k nadmernému hromadeniu živín. Keď sa k pálke pridá vŕba, môže dôjsť k postupnému znižovaniu hladiny vody a zazemňovaniu jazierka (postupné vysychanie), čo môže niektorých mokraďným druhom škodiť. V lokalitách, ktoré ležia v blízkosti ľudských sídiel, sa na pravidelne neobhospodarovaných plochách s obľubou šíria rôzne invázne druhy rastlín. Preto je nevyhnutné sa o takéto lokality starať.

V piatok 9.11.2018 pracovníci Správy NP Muránska planina zrealizovali prvú časť manažmentových opatrení zameraných na zlepšenie stavu tohto chráneného územia. Z brehov a z okrajových častí Vachtového jazierka sme odstránili zárasty malinčia (ostružiny malinovej), pálky a nálety vŕby a vykosili zárasty inváznej rastliny – astry kopijovitolistej, ktorá sa tu začala rozširovať. Druhá časť manažmentových opatrení nás čaká v zimných mesiacoch, kedy sa zameriame na odstránenie pálky z ďalších, momentálne neprístupných častí Vachtového jazierka. Pri značnom poklese teplôt v zimných mesiacoch hladina jazierka zamŕza a hrubá vrstva ľadu nám tak umožní dostať sa s krovinorezmi aj do tých častí, ktoré sú v iných mesiacoch v roku bez špeciálneho vybavenia neprístupné.

Text: Ing. Jana Šmídtová

Foto: Ing. Jana Šmídtová, Ing. Peter Jakubčo, Ing. Renáta Jakubčová