Vážený p. redaktor, ako pracovníci Správy NP Muránska planina už nemôžeme prehliadať zavádzajúce informácie objavujúce sa vašom médiu. Považujeme za nutné reagovať na článok „Unikátnemu chovu norika muránskeho hrozí kvôli zonácii Národného parku Muránska planina zánik“, ktorý bol dňa 7. mája 2020 uverejnený v časopise LESmedium (http://www.lesmedium.sk/aktualne/unikatnemu-chovu-norika-muranskeho-hrozi-kvoli-zonacii-narodneho-parku-muranska-planina-zanik).

Náš Národný park je v súčasnosti v procese zonácie. Samotná zonácia ako taká je v zásade a veľmi jednoducho povedané prehodnotenie územia z pohľadu jeho prírodných hodnôt, ich rozdelenie do jednotlivých zón a zároveň snaha nastaviť jeho ďalšie využívanie tak, aby ostali zachované nielen jeho ekologické hodnoty, ale bolo zachované aj jeho trvaloudržateľné využívanie verejnosťou vychádzajúce z histórie tohto územia a súčasného stavu. Tento koncept má samozrejme rozšírenú verziu, či príslušné legislatívne pozadie a myslíme nie len legislatívu národnú (súčasne platnú definíciu Národného parku), ale aj tú medzinárodnú tak, ako je to bežné napríklad aj v zahraničí.

Ak ešte môžeme identifikovať proces zonácie nášho NP z pohľadu jeho časového nastavenia, tak formálne sme niekde v jeho prvej polovici, t.z. kedy sa v rámci vyhodnotení zaslaných pripomienok môžu vyjasňovať jednotlivé pozície, navrhovať nové riešenia, či dokonca navrhovať úpravy dotknutých častí dokumentu (Programu starostlivosti o NP Muránska planina) tak, aby obsiahol všetky nuansy trvaloudržateľného využívania územia všetkými subjektami pôsobiacimi v národnom parku.

A tu sme sa dostali ku článku, na ktorý sme sa rozhodli reagovať, kde bol proces zonácie identifikovaný ako príčina zániku jedinečného chovu koní na Muránskej planine. Dovolíme si byť úprimní – toto môže tvrdiť len človek, ktorý dokument buď nečítal a ak áno, tak sa rozhodol z nejakého dôvodu vedome zavádzať.

V dokumente je totiž jasne uvedené, že je práve nutné vytvárať podmienky na to, aby bolo územie využívané chovateľmi hospodárskych zvierat a to včítane spomínaného chovu koní. Zachovanie charakteru existujúcich lúk a pasienkov (EFP 4, príp. EFP 5), kde v nami predkladanom návrhu programu starostlivosti je v kapitole 2.3. (Návrh zásad a opatrení využívania územia a jeho okolia z hľadiska cieľov ochrany) uvedené, čo si tieto lúčne spoločenstvá vyžadujú a toto sa bez ich využívania človekom (či už na pasenie alebo kosenie) zachovať nedá. Vo vašom článku citujete Ing. Vavreka, kde je o.i. uvedené: “ Vo voľnom chove na pastvinách s výmerou približne 200 hektárov ho v zóne A takto chovať naďalej takisto nemôžeme“. K tomuto – ani jediný hektár lúk nie je zahrnutý v bezzásahovej A zóne (logicky tam ani nemôže byť). Bezzásah sa týka výhradne lesa a jeho ťažby. Obmedzenia chovu v NP nikde nepresahujú obmedzenia vyplývajúce zo súčasnej legislatívnej úpravy.

Alebo: “V návrhu zonácie národného parku sú lúky a pasienky v C zóne, ale porasty, ktoré sa nachádzajú medzi nimi, sú zaradené do zóny A, takže nie je pamätané na nevyhnutné priehony koní. Cez lesné porasty s bezzásahovým režimom ich preháňať na pastviny nemôžeme.“ V predchádzajúcich stretnutiach boli zo strany niekoľkých poľnohospodárskych subjektov vznesené požiadavky možnosti presunu hospodárskych zvierat cez zónu A, či po existujúcich lesných cestách a niekoľko ďalších. Toto správa NP vyhodnocuje ako jednu z nevyhnutných podmienok na to, aby bolo možné v NP vykonávať nielen chov koní, ale aj oviec či hovädzieho dobytka. Stretnutia, kde táto požiadavka (a aj naša následná kladná odpoveď) zaznela, boli prítomní aj ľudia zamestnaní v Lesoch Slovenskej republiky, štátny podnik (pravda je, že Lesy SR, š.p. nezastupovali) – existuje záznam, aj podpísaná prezenčná listina.

Zonácia chránených území podľa medzinárodných štandardov sa realizuje práve teraz – v prvom národnom parku na Slovensku zónovanom podľa nových pravidiel – v Národnom parku Muránska planina. Súčasný stav nad všetku pochybnosť ukázal, že systém doterajšieho hospodárskeho využívania lesov vo vlastníctve štátu v národných parkoch je zlý a je potrebné ho zmeniť, a že súčasný systém výnimiek a tlak na hospodárske využívanie lesov v závislosti na cenách dreva, kedy sa kvantita nahrádza kvalitou, v našich chránených územiach spôsobil, že vyzerajú tak, ako vyzerajú a oprávnene žnú kritiku nielen verejnosti našej, ale aj zahraničnej. Ani jedna doterajšia vláda nenašla politickú vôľu na uskutočnenie tak potrebných zmien. Snáď je ten čas teraz, keď obaja najvyšší predstavitelia dotknutých rezortov prejavili vôľu situáciu systémovo riešiť a dohodnúť sa. A na nás radových lesníkoch a ochranároch je túto snahu bezvýhradne podporiť a riadiť sa ňou – je to pre nás všetkých jediná možná cesta. A konečne začať počúvať hlasy tých lesníkov, ktorí volajú po zmene. Našťastie pre prírodu a celú našu spoločnosť je ich čoraz viac…

Váš článok ale p. redaktor v tomto kontexte nebol. Na základe doterajších skúseností s médiami sme mali za to, že by mal byť vždy daný priestor aj protistrane na vyjadrenie k vzneseným informáciám. Len Vy sám najlepšie poznáte dôvody, pre ktoré informujete jednostranne, ale nepodceňujte lesníkov a ani ochranárov – my sa dohodnúť vieme. Skúste však vytvoriť mediálny priestor, kde sa bude diskutovať, resp. dať si aspoň námahu na overenie predkladaných informácií, inak klesá aj úroveň vášho média. Názorov na oboch stranách spektra je veľa, od tých extrémnych až po umiernené, pravda ale však je, že cez médiá sú prezentované práve len tie extrémne. Ako ľudia samozrejme chápeme dôvody, pre ktoré môžu byť napríklad aj pre vaše médium atraktívnejšie, no lesu samotnému prospievajú najmenej, pretože radikálne polarizujú spoločnosť a v nej už priestor na dohodu klesá s narastajúcim stupňom radikalizácie – a toto snáď nemôže chcieť nikto.

S pozdravom
Ochrane prírody a lesu zdar!

kolektív pracovníkov Správy NP Muránska planina