Náučný chodník Tŕstie

vzdialenosť

6km
náročnosť

stredne ťažká
čas

3h
prevýšenie

720 m

O náučnom chodníku

Náučný chodník spája mesto Tisovec s Tŕstím (1120,9 m n. m.), jedinečným horským masívom, významným z hľadiska prírodovedeckého, botanického i krajinárskeho. Prostredníctvom 5 panelov sa oboznámite s prírodnými hodnotami a zaujímavosťami okolitej prírody, so životom a prácou významného slovenského prírodovedca Václava Vraného a históriou organizovanej turistiky v Tisovci. Vo vrcholových partiách Tŕstia nájdete vzácne mokrade – rašeliniská. Z hrebeňových polian a od chaty sa vám naskytnú pekné výhľady na Muránsku planinu, Nízke i Vysoké Tatry. Preto je táto oblasť Stolických vrchov pre turistiku mimoriadne príťažlivá a zaujímavá. Na trase starej historickej cesty, dnes nazývanej cestou Márie Séčiovej, tvorí Tŕstie významný turistický cieľ Stolických vrchov.

Kadiaľ vedie trasa náučného chodníka

Chodník kopíruje žlto značenú turistickú trasu. Začína v meste Tisovec pri turistickom smerovníku, ktorý je umiestnený medzi evanjelickým kostolom a mestským úradom. Spočiatku prechádza súbežne so štátnou cestou 531 smerom na Muráň. Za železničným mostom odbočuje vpravo na poľnú cestu a vedie najprv popri železničnej trati, neskôr sa stáča vľavo a stúpa poľnou cestou do kopca k Čiernej hore. Ďalej už chodník pokračuje lesnou cestou stále sledujúc žlto značenú turistickú trasu. Vo vrcholovej časti Tŕstia chodník vedie popri pomníku botanika Václava Vraného a o niekoľko metrov za mohylou sa napája na červenú značku, známu aj ako Cesta Márie Széchy. Náučný chodník končí pri chate na Trstí, približne 300 metrov od smerovníka, pri ktorom sa križujú tri turistické trasy.

Trasa náučného chodníka je určená výlučne pre peších návštevníkov.

Na trase nájdete studničku (prameň), kde si viete doplniť zásoby vody.

Prírodná rezervácia Tŕstie

Časť náučného chodníka prechádza Prírodnou rezerváciou Tŕstie. Tŕstie je od roku 1980 chráneným územím so 4. stupňom ochrany. Zvláštne hydrologické a terénne pomery vo vrcholovej partii tohto masívu podmienili vznik rašelinísk. Vrcholová časť Tŕstia má viac menej plochý, zarovnaný povrch – vytvorila sa tu akási mierne zvlnená náhorná plošina. Nadmorská výška (nad 1000 m) podmieňuje vyššie zrážky, nižšiu teplotu a tým aj nižší výpar. Granitoidy a iné piesočnaté horniny v podloží náhornej plošiny zasa vytvárajú ťažko priepustnú vrstvu. Zrážková voda tak nedokáže preniknúť hlbšie do podložia a hromadí sa tesne pod povrchom pôdy, alebo vystupuje i nad jej povrch. V dávnej minulosti miestni obyvatelia, v snahe získať viac pastvy pred svoj dobytok, odlesnili aj pôvodne lesnaté časti vo vrcholový partiách Tŕstia. A práve to pomohlo vývoju rašelinísk.

Prítomnosť týchto ojedinelých, biologicky rozmanitých slatinno-rašelinných biotopov a vrchoviska s výskytom vzácnej rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia), vstavačovca škvrnitého sedmohradského (Dactylorhiza maculata subsp. transsilvanica) i ďalších vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov bola dôvodom pre zriadenie tejto prírodnej rezervácie (28,71 ha) a neskôr i jeho zaradením do sústavy NATURA 2000 (územie európskeho významu SKUEV0281 Tŕstie ).

Od roku 1921 pôsobil v blízkom Tisovci významný botanik, učiteľ a múzejník, Václav Vraný. Botanike sa venoval aj v oblasti Tŕstia, kde 8. septembra 1929 v náručí dcéry Milky na jednom z početných výletov zomrel. Tisovčania si tohto vzácneho človeka natoľko vážili, že mu na Tŕstí postavili mohylu.