Náučný chodník Stožky

Zreštaurovaný vagón – pozostatok úzkokoľajovej lesnej železničky z roku 1918

V oblasti Klatnej, Stožiek a Fabovej hole bola pre zvoz dreva v roku 1918 postavená 16 km dlhá úzkokoľajná lesná železnička. Využívala sa na zvoz dreva i osobnú dopravu až do roku 1963. Trať začínala v Polomke, pokračovala do Závadky nad Hronom a ďalej južným smerom dolinou Hronca. Pri Pätine sa vetvila na dve časti. Jedna viedla do Mišarovej a pod Fabovu hoľu, druhá pod Stožky a do Dudlavky. Na železnici sa vystriedalo niekoľko parných rušňov a používali sa dva typy vozňov, plošinové a oplenové. Jeden zo zachovaných plošinových vozňov bol prestavaný na osobný vagón, neskôr zreštaurovaný a umiestnený na Pätine. Slúži turistom nielen ako pripomienka histórie, ale aj ako úkryt pred nepriaznivým počasím, či na núdzové prenocovanie.

Veľký tajch na Stožkách

Na trase náučného chodníka sa nachádza aj pozostatok tajchu. Vodná nádrž Veľký tajch bola vybudovaná v roku 1837 neďaleko hájovne Stožky. Okolité lesy v tomto období patrili do Coburgovského panstva a spravoval ich lesmajster Ľudovít Greiner. V minulosti boli nádrže dve. Slúžili na zadržiavanie vody. Okolo nich sa sústreďovalo drevo a pri využití najmä jarných vôd sa toto plavilo do doliny Hronec. Výstavbou lesnej železničky v roku 1918 strácala doprava po vode svoj význam. Neskôr sa tajch zmenil na rybník. Dnes nie je využívaný. Pritekajúce vody postupne zanášajú jeho dno, ktoré následne zarastá vegetáciou.

Pstruhová liaheň na Stožkách

K pridruženým úžitkom lesného hospodárstva patrí aj rybárstvo. Potok Hronec sa až do výstavby železničky radil medzi prvoradé pstruhové vody. V prvej polovici 20. storočia bola v blízkosti horárne Stožky postavená jednoduchá drevená budova, ktorá slúžila ako pstruhová liaheň. Dodnes sa v nej zachovalo zariadenie na odchov mladej pstružej násady. Pri odchove rýb sa využíval aj Veľký tajch a dva menšie jazierka, ktoré sa nachádzali v tesnej blízkosti horárne. Ikry a mlieč sa získavali z generačných rýb umelým výterom. Oplodnené ikry sa umiestnili do liahne, kde sa po približne 35-tich dňoch vyliahli malé rybky – plôdik. Rybky sa neskôr umiestnili do dvoch menších jazierok, ktoré slúžili na ich aklimatizovanie. Neskôr boli premiestnené do Veľkého tajchu. Liaheň zanikla pravdepodobne v 50. rokoch 20. storočia.

Veľká Stožka je severovýchodným výbežkom Muránskej planiny s morfologicky výrazným vencom brál po obvode plošiny. Jej územie predstavuje mimoriadne zachovalé spoločenstvá pralesovitého rázu s dominujúcou smrečinou a reliktnou borinou so smrekovcom opadavým na nedostupných vápencovo-dolomitických skalách. V rozsiahlom bralnatom teréne Veľkej Stožky sa nachádza množstvo zaujímavostí, ako napríklad skalné veže, previsy, jaskyne, priepasti a paleontologické náleziská. V roku 1965 bola Veľká Stožka vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Svojou rozlohou – 260 ha je jednou z najväčších rezervácií na horehronskej strane Muránskej planiny.

Malá Stožka predstavuje samostatnú časť Muránskej planiny, od ktorej ju odčlenila erózna činnosť potoka Dudlavka. Jej strmý, bralnatý, prevažne zalesnený vápencovo-dolomitický vrchol je najzápadnejším blokom druhohorných hornín Muránskej planiny. Charakteristickým biotopom Malej Stožky sú vápnomilné skalné spoločenstvá na dolomitických vápencoch s mnohými vzácnymi druhmi rastlín i živočíchov. V roku 1965 bola Malá Stožka vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu.

Od Randavice, neďaleko horárne Stožky môžete z náučného chodníka odbočiť a pokračovať po modro značenej turistickej trase pod Vysoký vrch a ďalej po červenej značke do sedla Burda (1006 m n. m.). Sedlo je prepojením doliny Hronec s dolinou Rimavy, oddeľuje Horný Gemer od Horehronia. Je významnou križovatkou viacerých turistických trás. Kúsok od sedla sa nachádza Terénne informačné stredisko Burda.