Náučný chodník Hradová

Zalesnený vrchol Hradovej dodnes ukrýva zvyšky stredovekého hradu, opradeného množstvom legiend a povestí. Keďže sa rodové archívy bývalých majiteľov Tisovca nezachovali a stredoveké listiny, alebo ich časti boli zničené v 18. storočí, chýbajú hodnoverné listiny, ktoré by dali odpoveď na otázku kto, kedy a prečo staval Tisovský hrad. Podľa starých publikácií patril kaločskému arcibiskupovi. V 15. storočí sa vraj hradu zmocnilo vojsko Jána Jiskru z Bradýsa a následne vojsko kráľa Mateja Korvína. V ďalšom vývoji bol hrad údajne pod tureckou zvrchovanosťou, až ho napokon zbúrali cisárske vojská po potlačení protihabsburského povstania Vojtecha Thökolyho.

Hrad sa skladal z dvoch samostatných, na sebe nezávislých pevností. Na východnej strane hrebeňa sa do zreteľnej výšky zachovalo opevnenie a zvyšky vstupnej brány takzvaného Starého hradu. Západne od neho, pri Okrúhlej skale sa v hustej vegetácii dochovali zvyšky opevnenia druhej pevnosti, takzvaného Nového hradu. Starý ani Nový hrad pravdepodobne nikdy neboli dokončené.

Hradová, spolu so Suchými dolmi, reprezentuje najzápadnejšiu časť Muránskej planiny.  Je budovaná dolomitmi a vápencami vrchného triasu, ktoré dostali pomenovanie podľa miesta svojho výskytu – tisovecké vápence. Krasový povrch bol v minulosti hlboko rozčlenený pôsobením riečnej erózie. V podzemí sa vytvorilo viacero jaskýň. Na južnej strane Hradovej vystupujú na povrch krasové útvary – škrapy. Vo vrcholovej časti územia sa sformoval výrazný skalnatý hrebeň, ktorý tvoria bralá značne skrasovatených vápencov. Pozoruhodným útvarom na južnej strane masívu Hradovej je Okrúhla skala (851 m n. m.), ktorá už zďaleka vyniká svojou mohutnosťou a pravidelným tvarom.

Hradová bola v roku 1984 bola  zaradená medzi maloplošne chránené územia. Dôvodom pre zriadenie tejto národnej prírodnej rezervácie o rozlohe 127,47 ha je prítomnosť zachovalých pestrých spoločenstiev so zastúpením viacerých zriedkavých druhov rastlín a živočíchov. Hradová je tiež súčasťou Tisovského krasu – územia európskeho významu sústavy NATURA 2000.

Trasa náučného chodníka vedie chráneným územím s piatym, teda najprísnejším stupňom ochrany. Máte tak možnosť vidieť časť prírody, kde človek nezasahuje, s výnimkou občasného prerezania trasy chodníka od spadnutých kmeňov stromov. Stromy, ktoré odumrú v dôsledku staroby, alebo vplyvom poškodenia hubami, hmyzom, pôsobením vetra alebo snehu, či mrazu, ostávajú stáť alebo ležať na mieste, naďalej sú domovom a potravou pre mnoho bežných i vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Postupne sa rozkladajú a živiny v nich ukryté sa vracajú späť do pôdy v prirodzenom kolobehu života. Daňou za to, že máte možnosť pohybovať sa v takomto prísne chránenom území je to, že pri výstupe budete musieť sem – tam preliezť cez takto padnuté kmene stromov a spomenúť si tak na svoje detstvo, keď ste liezli po preliezačkách alebo aj po stromoch.