Náučná lokalita Piecky

vzdialenosť

2km

náročnosť

ľahká

čas

35min

prevýšenie

40m

O náučnej lokalite

Neďaleko obce Muráň, priamo pod skalnými zrázmi Poludnice, sa nachádza geologicky zaujímavá lokalita s neobvyklým pomenovaním – Piecky. Početné skalné rímsy a jaskynky, v gemerskom nárečí zvané „piecky“, vznikli krasovatením a mechanickým zvetrávaním zvláštneho sedimentu zvaného Muránska brekcia.

Ako sa dostanem k náučnej lokalite?

Prístupová trasa vyznačená značkou náučného chodníka vedie z obce Muráň k informačnému bodu v ústí Hrdzavej doliny (základný kameň NP Muránska planina) a ďalej cca 800 m pozdĺž potoka Suchý dol. Lokalita sa nachádza v lesnom poraste.

Náučná lokalita je dostupná pre peších návštevníkov po nenáročnej trase s minimálnym prevýšením. Prístupová trasa vedie spočiatku obcou a od informačného panelu lúkou popri potoku do lesného porastu. Celé ústie Hrdzavej doliny je v návštevnom poriadku vyhradené pre voľný pohyb peších návštevníkov, nie je teda nevyhnutné držať sa značenej trasy.

Z Muráňa do Suchého dolu je umožnený prístup aj cyklistom. V návštevnom poriadku je táto trasa vyhradená pre vjazd bicyklom. V teréne, ani v turistických mapách však nie je vyznačená.

Vzhľadom na to, že lokalita je od obce vzdialená minimálne, prevýšenie je takisto minimálne, odporúčame túto trasu aj pre rodiny s deťmi.

Čo je to muránska brekcia?

Muránska brekcia predstavuje suťový kužeľ, ktorý sa uložil pri vyústení strmej postrannej rokliny Suchého dolu. Celé teleso kužeľa je silne skrasovatené, jeho hrúbka sa odhaduje na 20 – 30 metrov. Krasovatením a mechanickým zvetrávaním menej pevných polôh sa v brekcii vytvorili rôzne útvary – skalné rímsy a jaskynky, v gemerskom nárečí zvané „Piecky“.

Muránska brekcia je prvým doloženým medziľadovým sedimentom muránskeho krasu. Vznikla pravdepodobne v začiatku niektorého teplého medziľadového obdobia starších štvrtohôr – pleistocénu. Dokazuje to i druhové zloženie zbytkov fauny ulitníkov.

Brekcia je zložená z nepravidelných úlomkov vápencov, vzájomne pevne stmelených bielosivým až sivoružovým sintrovým tmelom. Ostrohranné úlomky patria svetlošedému wettersteinskému vápencu.