Náučný chodník Muránsky hrad

Vedie z obce Muráň na Muránsky hrad a Veľkú lúku. Má dĺžku 6,5 km a celkové prevýšenie 530 m. Jeho trasa je stredne náročná a vedie súbežne s červeno a modro značenou turistickou trasou. Pri jej zdolávaní sa prostredníctvom 14 panelov a 2 informačných bodov dozviete mnoho o prírodných krásach a zaujímavostiach Národného parku Muránska planina, ako aj o histórii Muránskeho hradu. Skalné bralo Cigánka Vám poskytne impozantný výhľad na široké okolie.

Muránsky hrad je jedna z najnavštevovanejších a najznámejších lokalít Muránskej planiny. Takmer 360 m dlhé a 96 m široké rumovisko kedysi mohutného hradu dodnes svedčí o bohatej a dramatickej histórii.

Veľká lúka je najväčšou lúkou krasovej plošiny Muránskej planiny. V jej západnej časti sa nachádza niekoľko krasových jám (závrtov). V jej severnom cípe stojí žrebčín, postavený v roku 1950. V južnom cípe lúky zvanom „Piesok“ stojí informačný bod – posledná zastávka náučného chodníka. Toto miesto je jedným z troch miest v národnom parku, kde môžete stanovať.

Náučný chodník Stožky

Jeho trasa začína v obci Závadka nad Hronom a vedie dolinou Hronec súbežne s modro značeným turistickým chodníkom až pod masív Veľkej a Malej Stožky, ktoré patria k najkrajším národným prírodným rezerváciám Muránskej planiny. Má dĺžku 13,5 km s maximálnym prevýšením 150 m. Dolina Hronec je predurčená na pešiu turistiku a cykloturistiku. Prírodné krásy, zaujímavosti a históriu doliny, spojenú najmä s pasienkárstvom a lesníctvom, Vám priblíži tento náučný chodník. Od Randavice, neďaleko horárne Stožky môžete z náučného chodníka odbočiť a pokračovať po modro značenej turistickej trase pod Vysoký vrch a ďalej po červenej značke do sedla Burda, kde sa nachádza terénne informačné stredisko národného parku.

Náučný chodník Hradová

Prírodné krásy, zaujímavosti a históriu Hradovej, týčiacej sa nad mestom Tisovec, Vám priblíži tento náučný chodník. Jeho trasa, dlhá približne 3,12 km, vedie z mesta Tisovec a serpentínovite zdoláva juhovýchodný svah Hradovej, súbežne so žlto značenou turistickou trasou. Jej hrebeň poskytuje návštevníkovi impozantný výhľad na široké okolie. Trasa náučného chodníka je stredne náročná – s prevýšením 475 m.

Tisovská Hradová (887 m n. m.) predstavuje jednu z najvýraznejších krajinných dominánt okolia Tisovca. Tento mohutný a rozložitý vrch z vápencových brál s početnými jaskyňami poskytoval ľuďom bezpečné bývanie už od mladšej doby kamennej. Stopy po pravekom osídlení dodnes nachádzame takmer po celom hrebeni. Vrchol Hradovej ukrýva aj zvyšky stredovekého hradu, opradeného množstvom legiend a povestí. Pre svoje nesporné prírodné hodnoty bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu.

Náučný chodník Tŕstie

Vedie z mesta Tisovec na Tŕstie (1120,9 m n. m.), horský masív vypínajúci sa nad dolinou rieky Rimava. Jeho trasa je stredne náročná a vedie súbežne so žlto značenou turistickou trasou. Má dĺžku 6 km a celkové prevýšenie 720 m. Prostredníctvom 5 panelov sa oboznámite s prírodnými hodnotami a zaujímavosťami okolitej prírody, so životom a prácou významného slovenského prírodovedca Václava Vraného a históriou organizovanej turistiky v Tisovci. Zvláštne hydrologické a terénne pomery vo vrcholovej partii Tŕstia podmienili vznik rašelinísk. Pre svoju jedinečnosť, vysokú biologickú rozmanitosť a prítomnosť mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov bolo Tŕstie vyhlásené za prírodnú rezerváciu a zaradené aj medzi územia európskeho významu.

Náučný chodník Jakuba Surovca

Jeho trasa, dlhá 4 km, začína i končí na salaši Zbojská. Okruh vedie divokou prírodou v okolí sedla Zbojská. Najprv smeruje na nenápadný vrch Remetisko a odtiaľ schádza popod cestu (tzv. Masarykovu cestu) a unikátnu ozubnicovú železničnú trať, postavenú koncom 19. storočia, do Čertovej doliny, prechádza jej nádhernou tiesňavou a potom stúpa lesom a pasienkami späť na salaš. Obsahové zameranie chodníka vychádza z bohatej zbojníckej minulosti lokality Zbojská, no priblíži Vám aj miestnu históriu, tradičné spôsoby obhospodarovania a využívania územia, prírodné hodnoty i miestne technické pamiatky.

Sedlo Zbojská (726 m n. m.) leží v hlavnom hrebeni Veporských vrchov, medzi Bánovom (1039 m n. m.) a Fabovou hoľou (1439 m n. m.), najvyšším vrchom národného parku. Oddeľuje podcelky Fabovu hoľu na severe a Balocké vrchy na juhu. Dodnes sa na okolitých pasienkov zachoval tradičný chov oviec a výroba ovčích syrov a na miestnom salaši Zbojská. Zbojnícky dvor, ako salaš volajú, ponúka návštevníkom tradíciu a nefalšovanú atmosféru pastierskeho života. Oplatí sa neobísť ho.