Navštívte Muránsku planinu

Centrálnu časť národného parku tvorí krasová planina. Jej reliéf len mierne zvlnený, preto očakávať výhľady tu nie je celkom na mieste. Úchvatné výhľady do údolí a širokého okolia však poskytujú strmé bralnaté úbočia, ktoré ju lemujú.

Snáď najkrajšie sa naskytajú z Cigánky – skalného brala, týčiaceho sa nad dedinou Muráň. Je to najnavštevovanejšie miesto národného parku, a to nielen pre výhľady, ale aj kvôli zrúcaninám voľakedy známeho stredovekého hradu Muráň.

Do okrajov krasovej planiny sa počas miliónov rokov vrezávala voda a vytvorila tak viaceré hlboké, často až tiesňavové doliny, smerujúce do centra planiny. Medzi bezpochyby najkrajšie, verejnosti prístupné doliny patria Hrdzavá a Martinova dolina.

Až 8 km dlhá Hrdzavá dolina leží severozápadne od obce Muráň. Jej dno dosiaľ modeluje Hrdzavý potok s viacerými menšími vodopádmi, či kaskádami. V spodnej časti doliny voda vyhlodala takmer 600 m hlboký kaňon, lemovaný strmými vápencovými bralami.

Podstatne divokejšia a tajomnejšia je Martinova dolina ležiaca medzi Muráňom a Tisovcom, nad horárňou Paseky. Jej dno pokryté lesmi po bokoch lemujú vysoké, miestami takmer zvislé skalnaté svahy a bralá Strelnice a Šarkanice.

Podzemie Muránskej planiny je na mnohých miestach popretkávané sieťou jaskynných chodieb. Dosiaľ tu bolo objavených takmer 500 jaskýň a priepastí. Tajomstvá a krásy podzemia však ostávajú z rôznych dôvodov pred očami návštevníkov ukryté.

Nahliadnuť do ústia jednej z menších priepastí Muránskej planiny môžete na Studni, rozsiahlej poľane a významnej križovatke turistických trás. Práve tu sa nachádza 24 metrov hlboká a 64 metrov dlhá priepastná jaskyňa, nazývaná Ľadová jama. Nad jej ústím je vybudovaná malá vyhliadková plošina.

Takmer celé územie Muránskej planiny pokrývajú lesy, v južnej časti najmä listnaté a zmiešané, v severných častiach a vyšších polohách zasa ihličnaté. Prevažne lesnaté územie Muránskej planiny spestruje mozaika podhorských a horských lúk a pasienkov, tradične využívaných na chov oviec, dobytka a koní. Ich malebnosť v okolí Tisovca, Pohronskej Polhory, Muránskej Zdychavy a Zlatna dotvárajú zvyšky lazníckeho osídlenia v podobe starobylých dreveníc.

Civilizácia v masívnejšej miere dodnes neprenikla do ťažko prístupného terénu centrálnej časti planiny. Podhorské obce vznikali najmä v dolinách, pozdĺž vodných tokov Muránka, Rimava a Hron a do ich blízkosti sa aj dnes sústreďuje väčšina ľudských aktivít. Vďaka tomu si toto územie dodnes zachovalo svoj prirodzený ráz. Preto tu ešte stále môžeme nájsť prírode blízke ekosystémy a v prirodzenom prostredí pozorovať mnohé vzácne druhy živočíchov a obdivovať krehkú krásu rastlín.

Aby sme zachovali toto vzácne prírodné bohatstvo, kvôli ktorému bola Muránska planina v roku 1997 vyhlásená za národný park, je veľmi dôležité všetky aktivity človeka, vrátane aktivít súvisiacich s turistickým využitím územia, veľmi citlivo usmerňovať a regulovať.

Muránska planina je jeden z posledných kútov Slovenska, kde ani v období hlavnej turistickej sezóny neprúdia davy turistov. A tak sa vám pokojne môže stať, že počas celodennej túry najmä v centre planiny stretnete len dvoch, troch ľudí. Muránska planina teda ponúka najmä pokoj a relax uprostred nádhernej prírody.

Pozorovanie živočíchov v ich prirodzenom prostredí patrí k nevšedným a často silným zážitkom a to nielen pre deti. Väčšina zvierat vám však nedovolí priblížiť sa k nim takpovediac na dotyk. Tak blízko, že si hľadíte z očí do očí. Hľadieť medveďovi do očí z bezprostrednej blízkosti by nebol práve bezpečný zážitok. So sympatickým sysľom však nič neriskujete. Na sysľovisku Biele vody pri Muráni sa vám od jari do jesene naskytá príležitosť sledovať život syslej kolónie z bezprostrednej blízkosti. Miestne sysle k vám prídu celkom blízko. Hľadieť si z očí do očí tak nebude žiaden problém.

Vidieť v noci oblohu plnú hviezd dnes už nie je také bežné, ako by sa mohlo zdať. Bráni nám v tom svetelné znečistenie produkované osvetlením ľudských sídiel. Čím väčšie mesto, či hustejšie osídlenie, tým silnejšie svetelné znečistenie. Obloha nad Muránskou planinou však patrí k najtmavším na Slovensku. Stačí teda prísť do srdca planiny, ľahnúť si do trávy a zrak zdvihnúť k oblohe. Počas bezoblačnej noci vás zakryjú milióny hviezd.

Muránska planina je ako stvorená pre pešiu a lyžiarsku turistiku, cykloturistiku, či vzmáhajúcu sa turistiku na koni. Celé územie j e pretkané sieťou celoročne prístupných turistických chodníkov v celkovej dĺžke viac ako 310 km. Ak milujete bežecké lyžovanie, z takmer 360 km trás určených pre tento šport si určite vyberiete (trasy nie sú upravované). Pre cykloturistiku sme vyhradili viac ako 150 km cyklotrás. Tesnú skalu nad Muránskou Hutou a Rozštiepenú skala v Hrdzavej doline pri Muráni využijú skalolezci. Pre stanovanie sú vyhradené tri miesta – prístrešok v doline Trsteník, Veľká lúka – Piesok a Nižná Kľaková. Na Muránskej planine však môžete aj bivakovať (t.j. prenocovať v stane alebo bez prístrešku a bez ohňa) kdekoľvek v území národného parku do 100 m od vyznačeného turistického chodníka, s výnimkou všetkých maloplošných chránených území – tu je bivakovanie zakázané.

Kone patria k charakteristickým symbolom Muránskej planiny. História ich chovu siaha do roku 1950, kedy bol na Veľkej lúke pri Muráni zriadený žrebčín. Ich polodivoký chov na lúkach a pasienkoch Muránskej planiny pretrváva dodnes. Vraví sa, že Muránska planina je najkrajšia z chrbta koňa. Ak neveríte, vyskúšajte. Pre turistiku na koni je v národnom parku vyhradených 13 trás a 6 miest. Pre návštevníkov, ktorí chcú spoznávať okolitú prírodu netradične – zo sedla hucula (karpatského horského koňa), bola vytvorená tzv. Huculská magistrála. Vedie vrchmi a dolinami Slovenského rudohoria a Muránskej planiny (viac informácií: www.huculskamagistrala.sk).