Manažment rašeliniskových biotopov v Prírodnej rezervácii Tŕstie

PR Tŕstie, foto: D. Blanár

Necelých sedem kilometrov juhovýchodne od mesta Tisovec leží jeden z turisticky najvyhľadávanejších vrcholov Stolických vrchov – Tŕstie. Ide o horský masív s výrazným hlavných chrbtom vo výške 1000 – 1100 m n. m. Jeho najvyšší vrch dosahuje výšku 1121 m a tvorí dominantu vypínajúcu sa nad dolinou rieky Rimava. A práve tu, vo vrcholových partiách Tŕstia, nachádzame vzácne mokrade – rašeliniská.

Poviete si, na kopci a voda, ako je to možné? Môže za to terén, klíma i podložie. Vrcholová časť Tŕstia má viac menej plochý, zarovnaný povrch – vytvorila sa tu akási mierne zvlnená náhorná plošina. Nadmorská výška (nad 1000 m) podmieňuje vyššie zrážky, nižšiu teplotu a tým aj nižší výpar. Granitoidy a iné piesočnaté horniny v podloží náhornej plošiny zasa vytvárajú ťažko priepustnú vrstvu. Zrážková voda tak nedokáže preniknúť hlbšie do podložia a hromadí sa tesne pod povrchom pôdy, alebo vystupuje i nad jej povrch. Vytvorili sa tak ideálne podmienky pre vznik rašelinísk.

V dávnej minulosti miestni obyvatelia, v snahe získať viac pastvy pred svoj dobytok, odlesnili aj pôvodne lesnaté časti vo vrcholový partiách Tŕstia. A práve to pomohlo vývoju rašelinísk. Z rozprávania pamätníkov dôb minulých vieme, že pastieri museli zamokrené časti oplotiť. Ak sa totiž do rašeliniska dostalo niektoré zo zvierat, zapadlo do močiara a pomoci mu viac nebolo.

Ťažké je dnes si takúto situáciu na Tŕstí predstaviť, pretože postupným ústupom pastierstva v sedemdesiatych rokoch a následným umelým zalesnením niektorých častí v osemdesiatych rokoch minulého storočia, sa plocha rašeliniska začala postupne zmenšovať. K narušeniu hydrologického režimu prispieva i prirodzená sekundárna sukcesia. Trávy bezkolenec belasý (Molinia caerulea) a metlica trstnatá (Deschampsia cespitosa), ako aj kroviny vŕb a nálety mladých smrekov, spôsobujú postupné vysušovanie hodnotných rašelinísk a vrchovísk. Preto koncom novembra naši pracovníci i dobrovoľníci počas dvoch dní realizovali manažmentové opatrenia – výrub náletových drevín vo vybraných častiach rašeliniska na Tŕstí. Znížiť vplyv sukcesie na nelesné spoločenstvá a zlepšiť hydrologický režim lokality je totiž možné len pravidelnou starostlivosťou – kosením a výrubom náletových drevín.

Tŕstie je od roku 1980 chráneným územím. Práve prítomnosť ojedinelých, biologicky rozmanitých slatinno-rašelinných biotopov a vrchoviska, v ktorých nájdeme mnohé vzácne a chránené druhy rastlín a živočíchov, bola dôvodom pre zriadenie tejto prírodnej rezervácie (28,71 ha) a neskôr i jeho zaradením do sústavy NATURY 2000 (územie európskeho významu SKUEV0281 Tŕstie).

Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránska planina

Foto: Ing. Marek Benedikty, Ing. Drahoš Blanár