Fauna

Dosiaľ tu bolo zistených viac ako 2700 druhov bezstavovcov – najpočetnejšie skupiny sú chrobáky, motýle, pavúkovce, dvojkrídlovce, mäkkýše a ďalšie. Stavovce zahŕňajú zástupcov piatich známych tried: cicavcov (dosiaľ bolo zistených okolo 68 druhov), vtákov (dosiaľ zistených okolo 127 druhov), plazov (dosiaľ zistených 9 druhov), obojživelníkov (dosiaľ zistených 9 druhov) a rýb, i málopočetných predstaviteľov bezčeľustných stavovcov – mihúľ.

Flóra

Je pestrá a druhovo bohatá, vyskytuje sa tu okolo 1480 druhov vyšších rastlín. Mnohé z nich sa radia medzi endemity a subendemity. Na území Muránskej planiny sú hojne zastúpené alpínske aj subalpínske druhy, ale aj náročnejšie teplomilné druhy. Najtypickejšiou rastlinou NP je lykovec muránsky – endemit a treťohorný relikt, ktorý tu pretrval milióny rokov a prežil aj zaľadnenie.

Ako sa správať?

Vážení návštevníci, národné parky sú naším najvýznamnejším prírodným dedičstvom. Zaslúžia si našu pozornosť a ochranu. Preto vnímajte a objavujte krásy Muránskej planiny s rešpektom a ohľaduplnosťou voči všetkým miestnym živým tvorom a ich prostrediu. Nepodceňujte miestny terén a nepreceňujte vlastné sily, aby ste si z Muránskej planiny odniesli len príjemné zážitky. Ďakujeme, že sa riadite návštevným poriadkom.

Krasové javy

Vďaka prevahe vápencov a dolomitov, hornín ľahko podliehajúcich procesu krasovatenia, je Muránska planina bohatá na povrchové i podpovrchové krasové javy. Doposiaľ tu bolo objavených takmer 500 jaskýň a priepastí, viac ako 50 ponorov a vyvieračiek ako aj množstvo povrchových krasových javov – škrapy, krasové jamy, tiesňavy, skalné veže a ihly, skalné brány. Zatiaľ najrozsiahlejším jaskynným systémom je jaskyňa Bobačka (národná prírodná pamiatka) s dĺžkou podzemných priestorov viac ako 5 kilometrov s bohatou sintrovou výzdobou.

Národný park Muránska planina

Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria. Orograficky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Na jeho území sa stretávajú štyri geomorfologické celky Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Horehronské podolie. Dôsledkom toho je veľmi pestrý reliéf. Na území národného parku sa strieda krasový reliéf na triasových vápencoch, ktorý tvorí centrálnu časť národného parku a nekrasový reliéf, čiže normálny riečny reliéf na prevažne paleozoických kryštalických brydliciach a granitoidoch a na neogénnych sedimentoch Breznianskej kotliny.

Kategória chráneného územia: národný park (od 23. septembra 1997)

Rozloha: 18 516 ha (národný park), 13 003 ha (ochranné pásmo)

Stupeň ochrany: 5 (A zóna), 4 (B zóna), 3 (C zóna), 2 (D zóna a ochranné pásmo národného parku)

Nadmorská výška: 400–1439 m n. m

Kraj: Banskobystrický

Okres: Revúca, Brezno, Rimavská Sobota

Katastrálne územia národného parku: Heľpa, Muránska Huta, Muráň, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac, Tisovec, Vaľkovňa a Závadka nad Hronom

7. marca 2024

Burda bude opäť v prevádzke

Vážení návštevníci, od 15. marca 2024 opätovne spúšťame prevádzku Terénneho informačného strediska Burda. Otvorená bude počas víkendov. Burda sa nachádza […]
1. marca 2024

Jarná migrácia žiab začala už v polovici februára

Máte pocit, že príroda sa tento rok zobudila akosi priskoro? Nuž, je to naozaj tak. Všetko je posunuté približne o tri […]
22. januára 2024

Zimné sčítanie vodného vtáctva na rieke Muránka a miestnych vodných nádržiach

Dňa 12.1.2024 sa naši zamestnanci spolu s dobrovoľníkmi zapojili do 57. ročníka medzinárodného zimného sčítania vodného vtáctva na Slovensku. Hlavným koordinátorom sčítavania […]

Užitočné informácie

Čo robiť, keď stretnem medveďa
Najlepšia je prevencia. Vyhýbajte sa pohybu po území v súmračných hodinách večer a nad ránom, kedy je aktivita medveďa najväčšia. Pohybujte sa len po vyznačených chodníkoch, upozorňujte na svoju prítomnosť, ale bez zbytočného hluku. Postačuje sem tam odkašľať, alebo si pospevovať, prípadne ak nie ste sami, môžete viesť tichý rozhovor. Vyhýbajte sa húštinám, či uhynutým zvieratám. Psa je nutné viesť na vôdzke.
Ako sa chovať v NP
Dodržiavajte prosím návštevný poriadok. Jeho celé znenie nájdete tu
Môžem klásť oheň v NP?
Zakladať oheň môžete na existujúcich ohniskách do 10 m od uzavretých stavieb a na týchto miestach: 1.Veľká Lúka – Piesok 2.Nižná Kľaková – zrubová turistická útulňa 3. dolina Trsteník
Čo robiť, ak nájdem zraneného živočícha?
Túto otázku si každoročne kladú v jarnom období ľudia, ktorí v mestskom parku nájdu na zemi bezbranné mláďatko, či už lastovičky, holuba, sovy či iného operenca, alebo v lese srnku, prípadne iného cicavca napríklad dravca – medveďa, líšku, nebodaj vlka. Preto sa Vám v niekoľkých bodoch pokúsime poradiť ako postupovať: vtáctvo v mestských parkoch vypadnuté z hniezd prípadne vyletené po 1. krát z hniezda: Rada: Nikdy neberte mláďa domov!!! Rada: Poobzerajte sa po okolí, či sa tam nenachádza hniezdo, z ktorého mohli mláďatá vypadnúť. Hniezdo môže byť aj v dutine stromu. Ak hniezdo nájdete, mláďatá doň opatrne vložte, rodičia vtáčkov budú určite hľadať svoje potomstvo a budú sa ozývať hlasom svojím deťom. Rada: Ak hniezdo nenájdete, vložte ho do krabice a vyložte s krabicou na strom, kde je menšia pravdepodobnosť, že ich nájde predátor – napr. mačka. Rada: Ak máte čas, nerušene z diaľky pozorujte, či si ich starostliví rodičia našli. Je to všetko, čo môžete pre vtáčky spraviť. Rada: V prípade, že nájdete mláďa sovy, ktoré má už na sebe páperie a nachádza sa v blízkosti kostola, je možné, že sa mláďa učí lietať, ale späť do veže kostola sa už nevládalo vrátiť. V takom prípade buď zavoláte na Správu Národného parku Muránska planina č. t. 058/4422061 a mláďa prenecháte kompetentným osobám, ktoré sa o mláďa postarajú, alebo poprosíte kostolníka, aby vám umožnil vrátiť mláďa späť do veže. Možno tam bude aj jeho súrodenec, a budete si istý, že mláďa pochádza práve odtiaľ.